Týždeň v Chiang Mai

Týždeň v meste je pre deti dlhý, ak nie sú uspokojené ich potreby. Preto sme si dali za cieľ mať spokojné deti a pritom čo najviac vidieť a zažiť. V rámci detských radovánok sme dvakrát vyvetrali deti v parku Nong Buak Haad v ľavom dolnom rohu centrálneho štvorca.

Krásny park plný zelene, s retro detským ihriskom s kovovými preliezačkami, jazierkom, fontánami a všadeprítomnými holubmi. Tie sa tu tešia veľkej obľube. Vo všetkých stánkoch si môžete za 10 bahtov kúpiť sáčok s krmivom a holúbky kŕmiť a pritom fotiť selfiečka, ako vám pekne zobú z ruky. Naše deti holubej mánii tiež podľahli, ale mali prísny zákaz sa ich dotýkať a ja som to celé sledovala z bezpečnej vzdialenosti dúfajúc, že mi niektorý operenec nepristane vo vlasoch, alebo tam niečo nevypustí. Našťastie ku kŕmeniu došlo až podvečer, keď boli holuby úplne prežraté a viac-menej nás ignorovali, takže časť ich krmiva putovala rybám v jazierku.

Kým sa deti zabávali, my s Jurajom sme si na striedačku dopriali thajskú masáž v salóne priamo v parku. Čoby len my, aj Miška mala masážovú premiéru a bola nadmieru spokojná.

Máte hlad? V Thajsku jedlo nehľadajte…nájde si vás samo.

ZOO
Celodenný výlet do ZOO sme si naplno užili všetci, pričom stihli vidieť ani nie polovičku toho, čo zoologická záhrada ponúka. A to sme netušili, že v areáli je aj vodný park, kde sa deti môžu za poplatok vyblbnúť a nepripravení rodičia sa nemajú na čo vyhovárať, lebo plavky sa v prepočte za dvacku českú dajú požičať priamo na mieste.

V areáli je aj zaujímavá mini zoo hneď pri vstupe a niekoľko ihrísk, kde zažijú návrat do detských čias aj rodičia (ja som sa cítila ako v Petržalke v čase svojho detstva).

Využili sme všetky možnosti kŕmenia zvierat a priblížili sme sa tak napríklad žirafám a hrochom, ktorým deti hádzali z bezpečnej vzdialenosti trsy trávy priamo do otvorenej papule.

Kurz varenia
Ten sme mali na zozname od začiatku. Školy varenia boli všetky nadšenými účastníkmi kurzu hodnotené výborne, rozhodovali sme sa teda podľa vzdialenosti od nášho hostelu a vybrali sme si dopoludňajší kurz v škole Asia Scenic.

najprv treba nakúpiť

Celý ten poldenný zážitok bol taký zrýchlený, že vo mne nezanechal žiadne dojmy. Varili sme celkom 4 jedlá, všetky ingrediencie sme mali predpripravené, všetci účastníci kurzu museli robiť všetky úkony naraz a rovnakým tempom presne podľa pokynov lektorky rapotajúcej výlučne podľa naučeného scenára.

vlastnoručne vyrobené massaman, žlté, červené a zelené kari. Podľa detí “slonie hovínka”.

Naše deti celý kurz krásne zvládli a dokonca nám aktívne pomáhali. Jedlá nám chutili. Nič sme nezničili, len ja som vyliala tri štvrtiny svojej polievky. Kurz varenia práve kvôli vražednému tempu, veľkému počtu účastníkov a neosobnému prístupu skôr neodporúčame.

Hernička v nákupnom centre Promenada Mall
Nie, nie, nakupovaniu neholdujeme a nezmenilo sa to ani v Thajsku. Len sme urobili zásadne rozhodnutie – a to, že do žiadnej inej krajiny nevycestujeme, keďže sme nemali nič dopredu naplánované a ceny leteniek sa medzičasom dostali na čiastky, ktoré sme neboli ochotní zaplatiť. Tak bolo treba predĺžiť thajské víza a v Promenada Mall sídli Imigračný úrad. Deti si užili trojhodinový výbeh v obrovskej herni a sami sebe sme dopriali zaslúženú chvíľu kľudu pri Chai Thai. A všetci spoločne autentickú pizzu s pravým prosciutom cottom.

Aktivity pre dospelých
Nielen zabávaním juniorov je rodič živý. Do Thajska sme si prišli po zážitky a chceli sme aspoň jednu pamiatku vidieť vlastným tempom a bez detí. Podarilo sa. V neďalekej herničke (je hneď vedľa kdesi zmieňovaného bazéna so slanou vodou), kde si zaplatíte vstupné a očakávate, že vám deti postrážia, nám pani cez Google translátor odpísala, že vstupné síce zaplatíme, ale deti nám strážiť nebudú. Na to tam nie sú. Deti súhlasili s tým, že hodinu zostanú v herničke samy (niekoľko prítomných zamestnankýň nepočítam, lebo tie deti nestrážia) a my sme vybehli spoznávať mesto len vo dvojici. Hodinka ubehla ako nič, z pôvodne plánovanej pamiatky a následnej kávičky bol jeden chrám s vyplazeným jazykom a poklusom naspäť.

Wat Phra Singh – naša chvíľa bez detí

A kávičku so zákuskami v celkovej cene niekoľkých rodinných obedov sme si dopriali tu, avšak už v prítomnosti našich ratolestí…

Budhistických chrámov je v meste toľko, že nemá zmysel o nich všetkých písať. Nás najviac zaujali sprievodcami najviac vychvaľované chrámy v centre – Wat Phra Singh Wat Chedi Luang. V oboch žijú aj mnísi, ktorí vedia po anglicky a v stanovených časoch dišputujú s turistami o budhizme a živote v kláštore. Nám dišputácie na akúkoľvek duchovnú tému neboli našimi súputníkmi umožnené.

Za tretím významným chrámom Wat Phra That Doi Suthep sme sa vybrali posledný deň nášho pobytu v Chiang Mai.

Wat Doi Suthep – finišujeme našu tour de wat, alebo dosť bolo “krámov”

Jeho prehliadku sme spojili s návštevou kávovej plantáže, kde sme si okrem odpočinku v prírode dopriali aj vynikajúcu kávu.

Musím s vďačnosťou podotknúť, že Juraj počas pobytu v Chiang Mai oficiálne prerušil svoj kávový pôst a začali sme popíjať kávu spoločne :).

Odpočinok na kávovej plantáži. Jééééj, Vikinka, ty si sa prišla pritúliť? Nie. Pichá ma tráva.

Jedlo
Trh pri severnej bráne Chang Phuak
Bývali sme doslova pár desiatok metrov od nej, tak by bol hriech nezájsť na trh na večeru a neskúsiť miestne pochúťky. Najviac nás zaujala preslávená “cowboy lady” – mladá atraktívna dáma v kovbojskom oblečku, ktorá každý večer zručne sekala bravčové kolená ako na bežiacom páse. Porcia kolena s vajíčkom natvrdo, ryžou a nakladanou zeleninou sa v jej stánku predáva za 30-50 bahtov podľa veľkosti porcie. Miška pri prvej návšteve s chuťou zjedla rovno dve dospelácke porcie :). Je lepšie prísť skôr, večer je v stánku celkom nával.

Slávna “Cowboy Lady” z Chiang Mai

Stánok so suki – vynikajúce ľahké jedlo s množstvom restovanej zeleniny podávané buď ako polievka alebo ako suchší variant “stir fried“, porcia za cca 50 bahtov.

Stánok s morskými plodmi, kde som si ja pochutnala na sladkokyslom šaláte so sklenými rezancami a morskými príšerami a zbytok rodiny si dal polievku. Moje jedlo bolo famózne, polievka priemerná.

Parené buchty (asi) z ryžového cesta – objavila ich Miška a pravidelne si dávala buchtičky plnené bravčovým mäsom. Jurajovi najviac chutili tie so sladkou náplňou z čiernych fazúľ.

Viki a Vilko si z pestrej ponuky trhu vždy vybrali to svoje – suchú ryžu, opekanú ryžu s vajíčkom alebo polievku s rezancami bez klíčkov a zeleniny.

Stánok kúsok od nášho hostelu
Našli sme ho hneď prvé ráno v Chiang Mai na našej ulici, keď sme hľadali miesto, kde by sme sa mohli naraňajkovať. Deti mali chuť na praženicu a európske raňajky pre našu rodinu by nás vyšli na pekný balík. Stánok je otvorený od rána do poobedia a chodia sem na jedlo prevažne študentky z neďalekej Vocational College. Jedlo je chutné a stojí doslova pár korún. Ak privriete oči nad čistotou, bude vám chutiť oveľa viac :). Pani majiteľka, ktorá sa s nami ochotne dohovárala rukami-nohami, nechala Juraja, aby deťom sám uvaril vytúženú praženicu zo siedmich vajíčok. Aj vďaka nej sme sa na euforickej vlne príjemných dojmov z Chiang Mai niesli o niečo dlhšie.

Praženicu neviete? Nevadí, spravím si ju sám.

Sunday Walking Street
Pri Walking Street sa uzavrie jedna alebo viacero ulíc, na ktorých sa od skorého večera predáva všetko možné od jedla až po suveníry a oblečenie a premelú sa tade davy ľudí. My sme si atmosféru Walking Street zašli vychutnať ešte pred súmrakom a dobre sme urobili. Stačí zobrať jedlo a utekať preč! S postupujúcim večerom sa stojí v rade úplne na všetko.

Vilkove obľúbené prepeličie vajíčka

Tržnica Talat Warorot
Túto obrovskú krytú tržnicu, akúsi obdobu Chatuchak Market v Bangkoku, zatúžil na vlastnej koži zažiť Juraj. Predáva sa v nej úplne všetko od výmyslu sveta. Je obrovská, plná ľudí, vecí, pulzuje životom a rozhodne zapôsobí.

Zvládli sme sa predrať davmi, nasať atmosféru, kúpiť zopár drobností a pochutnať si na obede v podobe miestnej špeciality “khao soi” – žltej karí polievky s mäsom podľa vlastného výberu s varenými a opekanými rezancami.

tieto by som chcela…

Káva
Chiang Mai je raj pre kaviarenských povaľačov! My sme si kávu užívali a vychutnávali, kde sa dalo. V kľude to nebolo nikdy :).

Ovocie
Keby Maruška z rozprávky nemala poruke dvanásť mesiačikov, trebalo by ju po jahody poslať sem. V okolí Chiang Mai sa pestujú jahody v zime a chutia výborne.

miestnym najviac chutia nezrelé

Túto novinku zaviedol všetkými milovaný nedávno zosnulý kráľ Bhumibol. Údajne chodil osobne presviedčať miestnych farmárov, aby prestali byť skostnatení a popri káve a banánoch sa vrhli aj na pestovanie moderných plodín. Okrem moderných jahôd ich ukecal ešte na kukuricu. Podľa neoficiálnej verzie tohto príbehu sem kráľ síce chodil osobne, ale skôr miestnych presviedčal, aby prestali pestovať a pašovať ópium…

Kam ďalej?
Zostávame teda v Thajsku. Za výhodných odmienok sme si na tri týždne prenajali auto a vyrážame na roadtrip smer Bangkok. Presný plán cesty nemáme…

Zbohom pán Kočička a pani Kočičková z Corner Inn 2!