Po necelom polroku pobytu v Singapure som začala hľadať spôsoby, ako by sme sa celá rodina mohli zoznámiť s novými ľuďmi a integrovať sa do nejakej komunity. Tým, že nechodím do práce, sa môj sociálny život obmedzuje na stretnutia s mamičkami z našej rezidencie, prípadne s rodičmi (vlastne častejšie s pomocníčkami), ktorí chodia po deti do škôlky hneď po obede tak ako ja. To znamená, že si s nimi vymením pár viet na dvore v škôlke. Ak vôbec. Zopár pokusov pozvať niekoho na návštevu vyšlo a zopár zostalo bez odozvy. Ľudia tu skrátka žijú svoj život, do ktorého len veľmi ťažko púšťajú niekoho nového. Continue reading “Ako som sa stala skautskou vedúcou”
Prvá päťročnica je za nami!
Štvrtého septembra 2013 som v pôrodnici U Apolináře pobývala už ôsmy týždeň, pretože hrozilo, že sa naše dvojičky narodia predčasne. S rastúcim bruchom do gigantických rozmerov ma čoraz viac mrzelo, že dvojičky nebudú mať na pamiatku žiadnu krásnu fotku, keď boli v bruš(is)ku. Takú tú, kde šťastná nastávajúca matka ladne pózuje zabalená do záclony, decentne maskujúcej pár kíl navyše a odhaľujúcej len to, čo treba. Čo oni, štvalo ma, že ja nebudem mať pamiatku na to, aká som bola v tehotestve krásna! Len samé fotky v nemocničnom mundúre, pozostávajúcom z vyťahaných kockovaných nohavíc prípadne legín a nadrozmerného trička, s posteľou na kolieskach a stojanom na infúziu v pozadí. Spolubývajúca Stáňa, budúca dvojmatka rovnako ako ja a amatérska fotografka zároveň, sa ponúkla, že ak tam Juraj nechá foťák, tak zajtra mi nafotí parádne fotky v negližé. Negližé v tomto prípade pozostávalo z málo využívaných a ešte relatívne reprezentatívne vyzerajúcich čiernych nohavičiek a čiernej podprsenky veľkosti 75H(!), ktorá sa mi bolestivo zarezávala všade, kde sa nemala. Continue reading “Prvá päťročnica je za nami!”
Mesiac hladných duchov
Len čo sme sa vrátili z Bornea, začali sme si všímať, že na tráve pozdĺž chodníkov občas pribúdajú kôpky popola, zvláštne vyzerajúce sušienky a obrovské oranžové muffiny, fľašky s vodou, či rôznymi malinovkami, niekde dokonca plechovky s pivom a krabičky od cigariet. K tomu spálené vonné tyčinky a sem tam aj kôpky kadejakých papierikov. Continue reading “Mesiac hladných duchov”