V rámci projektu nechávať veci plynúť sme sa Jurajom dohodli, že tohtoročné prázdniny teda plánovať nebudeme. Necháme ich, nech sa naplánujú samy. Čakali sme, ako sa vyvinie pracovná ponuka zo Singapuru, takže prácu som si zatiaľ nehľadala a nemusela som teda neustále premýšľať kam s deťmi. A taktiež som sa nemusela snažiť “užiť si každú minútu naplno”, rozumej mať všetko naplánované do posledného detailu a zožierať sa zakaždým, keď plány nevyjdú.
Dobrodružstvo na stavbe
Naše letné dobrodružstvo začalo krátko pred koncom školského roku. Juraj si vzal na víkend opušťák a my s deťmi sme dostali pozvánku na prespanie na stavbe u bratranca Páju a jeho ženy Renči. Títo dvaja sú v našej rodine jednoznačne najpopulárnejší dospeláci ever. Spacáky, náhradné tepláky, kúpaliskové veci, špekáčky a “skřeti” (ako ich Renča s Pájom láskyplne nazývajú) nalodení do auta, všetci pripravení na dobrodružstvo. Bobrík otužilosti na miestnom kúpalisku v Chrusteniciach, kde je teplota vody pár stupňov nad nulou, po ňom nasledovala celovečerná naháňačka medzi stavebným odpadom a hromadami kamenia a hliny, špekáčky na večeru a spanie v spacákoch na balíkoch polystyrénu v holodome. Krásny začiatok leta!
Koniec školského roka treba osláviť!
Školský rok skončil a my sme rovno vhupli do nového víkendového dobrodružstva – stanovačky na záhrade na chalupe u Miškinej kamarátky Markétky. Dvanásť detí, 8 dospelých z toho 3 odvážni ockovia, 7 stanov. Naháňačka, súťaže, prechádzka lesom, nočná bojovka, grilovačka a oslava začiatku prázdnin a narodenín Markétkinej maminy. To všetko sa podarilo na jednotku a z výletu som nás odvážala vyčerpaných a šťastných ako blchy!
Povinná zastávka: Vlčnov
Vyprali sme, vyspali sme sa a vyrazili zasa na cesty. Tentokrát sme mali pred sebou týždeň na Morave u tety Majky a strejdu Františka, čo majú psa Pluta a dve mačky. K tete Majke chodíme radi. Odkedy sa nám narodili deti, trávime u nich týždeň v lete a pár dní niekedy v priebehu roku. My by sme aj častejšie chodili, ale po našej návšteve sa hostitelia vždy nejakú dobu zotavujú, tak to nechceme preháňať :). U tety Majky sme sa hlavne povaľovali, chodili na kúpalisko a na ihrisko, navštívili sme sesternicu Natálku a prababičku vo vedľajšej dedine. A vyjedli všetky zbytky malín a jahôd zo záhrady a do poslednej omrvinky sme pojedli dobroty, ktoré nám s láskou varila a piekla teta Majka.
Keď sa k nám na pár dní pridal ocko, zavítali sme do Kovo ZOO v Starom Městě u Uherského Hradiště, kde sme zhruba dve hodiny obdivne híkali nad zvieratami z kovového šrotu. Mnohé z nich boli na nerozoznanie od tých živých, iné zasa hrozne srandovné. Aj na hrade Buchlov sme boli.
https://photos.google.com/partner/AF1QipOELvzrOkAMLb57xtIRZc4cADb4/photo/AF1QipNBXuUUZnEcGvrs9F4PhKmsORpJCtaySqw4qMlj
Dva týždne v Prahe
Vzorná neplánovacia maminka mala jeden z dvoch týždňov dôkladne naplánovaný! Dvojičky boli týždeň v škôlke a Miška strávila tých päť dní v anglickom dennom tábore – áno, príprava na Singapur, ak by vyšiel. Do tábora chcela ísť a vedela, že nebude rozumieť, ale že tam bude vždy niekto, kto aspoň trošku po česky vie a keby bolo treba, pomôže jej. Deň pred začiatkom tábora bolo vidno, že je trošku nesvoja. Znova sme si spoločne prešli, ako to v tábore bude prebiehať, pripustili, že to môže byť ťažké, keď bude celý v angličtine. Moje zlatíčko sa zamyslelo a hovorí: “Mami, ja sa bojím, ale ešte viac sa teším. A viem, že to zvládnem.” A zvládla a ešte si aj celý týždeň užila! A ja som na ňu neskutočne hrdá, ako vie sama pomenovať a spracovať svoje emócie. Vikinka s Vilkom si užili ešte týždeň so svojimi škôlkárskymi kamarátmi. Ja som si užívala voľné dopoludnia. A boli sme všetci spokojní.
U babičiek
Pobyt v spoločnosti svokry je pre mňa vždy tak trochu výzva a tréning sebaovládania. Tentokrát bola o to väčšia, že som tam bola sama bez Juraja, a to hneď na celé dva týždne. Jeden týždeň s dvojičkami a druhý s Miškou.
Ten prvý týždeň strávila Miška u babičky Božky (to je moja mama) vo vysnívanej spoločnosti starších bratrancov Samka a Miška a sesternice Natálky z Moravy. Všetci sú už takmer dospelí – Samko má 12 rokov, Natálka 11 a Miško 9 :). Babička im pripravila program, za aký by sa nemusela hanbiť ani agentúra, organizujúca prímestské tábory. Ja by som po troch dňoch odpadla od únavy, ale babička je nezničiteľná. Tá im ešte aj rezne vyprážala, kedykoľvek si zmysleli. Aj v 40 stupňových horúčavách.
My s Viki a Vilkom sme sa tiež mali parádne – chodili sme sa kúpať na Vajnorské jazero, hrali sme sa na záhrade, jedli sme hektolitre zmrzliny a chodili sme sa chladiť do klimatizovaného detského kútika, keď udreli najväčšie horúčavy. Babička Alenka (svokra) bola zlatá a dopriala mi niekoľko voľných večerov a jeden celý víkend, ktorý sme s Jurajom strávili potulkami Prahou. Len my dvaja.
Druhý týždeň sme si detičky vymenili – Miška bola s nami u babičky Alenky a dvojičky zvládli tri dni u babičky Božky. Na pár dní za nami prišla aj Jurajova rozlietaná sesternica Veronika, náš ocko Juraj a ešte sme sa narýchlo videli aj s kamoškou Maťou, ktorá žije vo Francúzsku.
Jaj, s babičkou Alenkou alias svokrou sme si tie dva týždne nažívali v pohode a mieri. Za čo jej patrí moja veľká vďaka, lebo nebolo to s nami vždy jednoduché.
Na chalupe u Třeboně
S Luckou sa poznám zo Strasbourgu, kde som kedysi v minulom živote nejaký čas žila a pracovala a kde sme sa spolu párkrát opili a zažili niekoľko skvelých večierkov. Po dlhšej pauze sme sa začali stretávať v Prahe, keď sa nám obom takmer v rovnakom termíne narodili deti. Mne Miška a Lucke Thea. Nikdy sme spolu nestrávili viac viac času než niekoľko hodín. Tak pozvanie na chalupu do Chlumu u Třeboně som brala ako skúšku vzájomnej tolerancie. Opäť sa ukázalo, že keď nemáte očakávania a necháte veci plynúť, tak plynú dobre.
My sme chodili do lesa, stavali príbytky z dreva, zbierali huby, kúpali sme sa v rybníku Hejtman. Varili sme, polihovali na dvore, deti sa kúpali v bazéne a striekali na seba vodnými pištoľami. Pozorovali sme, ako sa deti zžívajú a ako si riešia každodenné konflikty úplne sami. Na miestnej púti deti vyskúšali všetky možné kolotoče a prejedli sa zmrzliny. Každá sme si boli zabehať, keď tá druhá robila spoločnosť horde a po večeroch posedeli pri pohári vína. Zvládli sme aj veľmi vypätú situáciu, keď Miška s Theou nevypli prívod vody a po návrate z kúpania sme našli vytopenú pivnicu. Namiesto hľadania vinníkov sme situáciu krásne vyriešili bez porazených, urazených či obviňovaných.
Päť dní ubehlo ako voda a my sme sa s Luckou a Theou rozlúčili. Verím, že ešte nejaké prázdniny v ich spoločnosti strávime. Bolo nám totiž skvele!
Na chalupe v Želeviciach
V dedinke Želevice má chalupu Miškin spolužiak Fanda. Je to bývalý statok, krásne a citlivo zrekonštruovaný, s krčmou prístupnou priamo z dvora. U Fandu sa cítime ako doma a bolo radosť pozorovať, akú radosť deti majú, že sa po celých prázdninách zasa vidia. U Fandu sme prespali jednu noc, opiekli sme si špekáčiky, pojedli sme kvantum černíc, vybláznili sa na dvore a v záhrade, vykúpali sa v bazéne. A s Fandovou mamkou Lenkou v kľude pokecali a čo to popili, keď deti konečne pred polnocou zaspali. Také príjemné spestrenie letných dní to bolo.
Orlické hory – Záhory
S Jarkou som sa zoznámila vo svojom prvom zamestnaní v Prahe zhruba pred desiatimi rokmi. Ona potom odišla naspäť za svojím srdcom domov, do Orlických hôr. O jej na samote chalúpke mi spievala ódy ďalšia bývalá kolegyňa a súčasná skvelá kamarátka Dáša. O tom, že tam treba ísť a zažiť raj na zemi. Tak sme sa Jarke ozvali a po rokoch sme sa stretli. A v jej úžasnej chalúpke na samote sme strávili päť dní v raji.
Dni zaliate letným slnkom, plné pohody a dobrodružstva. Do sýtosti sme sa najedli černíc a čučoriedok, nazbierali sme košík húb. Deti sa prvýkrát viezli lanovkou a zvládli sme 3 km túričku na Kunštátskou kapli. Boli sme v predvojnovom bunkri tvrzi Hanička, z ktorého veľkosti a dokonalosti nám padla sánka. A taktiež sme tam za tú hodinu v tričkách a ľahkých bundičkách takmer zamrzli :).
Ďalší deň sme obdivovali pútnické miesto Neratov, ktoré sa pyšní kostolom s presklenou strechou a nádherným výhľadom do okolia. Vychutnávali sme si kávu a zmrzlinu v príjemnej spoločnosti Jarky a jej drobca Toníka. Joj a parádne sme si všetci užili adrenalín v lanovom parku. Rána a večery boli v horách celkom svieže, tak sme povinne kúrili v kachliach a sedávali pri ohni za chalupou. Toľko tipov na výlet sme od Jarky dostali, že by sme v Záhorách mali čo robiť ešte ďalšie dva týždne. Dokonalá bodka za prázdninami!
Naše prázdniny, ktorých podoba bola ešte v júni veľmi neistá, boli úžasné. Užili sme si ich naplno do poslednej chvíle a odniesli sme si množstvo zážitkov. A čo sa naučil počas týchto prázdnin náš vrchný plánovač, teda ja? Neplánuj a nebudeš vedieť, čo skôr!
Začiatok školského roka sa taktiež vydaril a Miška nastúpila do vytúženej 1.C.
A taktiež sme oslávili dvojo dôležitých narodenín – Vikinka a Vilko už majú štyri roky!