Ak si okamžite nezapíšem všetky tie vtipné a milé veci, ktoré deti povedia, hneď mi vyfučia z hlavy. Napriek tomu, že v danom momente som presvedčná o tom, že takéto čosi predsa nemôžem nikdy zabudnúť.
Tak tu je zopár tých, ktoré som stihla zapísať, než som zabudla…
Vilko: “My budeme spať tak natvrdo, že nás nikto nezobudí.”
Vilko Vikinke: “Mama a Miška už idú preč. Majú to sk-auto.”
Skaut je pojem neznámy a abstraktný, zato v asociácii s autom sa hneď ľahšie zapamätá.
Jeden z mnohých rozhovorov o jedle.
Miška: “Mne je smutno za sviečkovou!”
Vilko: “Aj mne!”
Viki sa pridáva: “A mne je smutno za takou omáčkou oranžovou, čo sú k nej kledníky!”
Viki: “Chameleón má zamotaný chvost ako toaleťák.”
Vikinka ešte raz: “Mama, ty ma môžeš mať navždy rada. Kľudne. Aj keď budeš mŕtva.”
Miška: “Táto mačka má hrozne vytreštené očné fazuľky.”
Na Borneu Vilko dospel k záveru, že človek pochádza z mamuta. Týmto úplne poprel Darwinovu teóriu evolúcie druhov. Podľa Vilkovej teórie evolúcia vyzerá nasledovne: “Najprv boli ryby. Z nich sa vyvinuli príšery. Potom vznikli dinosauri, mamuti a slony a zo slona vznikol človek.”
Ja: “Nie z opice?”
Vilko: “Nieeee. Veď človek nemá chvost.”
Ja: “A ako sa vyvinul človek zo slona?”
Vilko: “No, ľahko. Zmenšil sa mu chobot, uši a kopytá.”
Všetky deti na Borneu: “Mama, tie orangutany majú rovnaké vlasy ako ty!”
To je jasným dôkazom, že z našej rodiny som sa minimálne ja vyvinula z opice.
Miška: “Mami, ja mám tri štípance na nohe. Ja už chcem mať dlhé chlpy, aby ma strážili proti komárom.”
A ešte raz Miška: “Mami, prsia vlastne neslúžia na nič, to je len taká naťahovacia koža, však?”
Ja: “Nooo, slúžia – sú v nich mliečne žľazy a keď sa narodí dieťatko, tak sa v nich tvorí mliečko, ktoré pije.”
Miška: “Oukej, ale ja myslím potom, keď už sa nekojí.”
Hm, potom je to tak – potom tam môžu byť nejaké kožné prebytky 😀
Juraj bol s kolegami na biliarde a všetky deti sa mi nasťahovali do postele. Už dlhšie to vyzeralo, že sa u nás otvorí ďalší level témy o tom, ako sa plodia deti. Rodenie nie je žiadne tabu, deti už niekoľko mesiacov pozerajú rôzne videá na youtube, ako sa rodia zvieracie mláďatá. Majú zmáknuté všetko od chobotnice cez pandu až po prasnicu. Ale to, ako sa to semienko dostane z ocka do maminky, im úplne jasné nebolo. A práve tento večer tému otvorili.
“Ako sa vlastne to semienko dostane z kluka do holky a ako z toho vznikne to mimino?”
Vysvetlila som. Bez príkras a eufemizmov.
V spálni nastala chvíľka ticha a potom sa ozvala Miška:
“To je ten… sex?”
“Áno.”
“Aha. A ako dlho to trvá?”
“No, to sa nedá úplne presne povedať. Niekedy dlhšie, inokedy kratšie.”
“A to vás ako baví? ….No dobre, už sa poďme rozprávať o niečom inom.”
O pár dní dozvuky témy sex s Vilkom: “Mama, to znamená, že ty si mala v bruchu tri najrýchlejšie rybičky (spermiu som prirovnala k malinkým rybičkám) – nás troch.” YES!
Miška: “Mám tu plno vecí, čo sa mi nepáčia. Tak ja ich zabalím a darujem ich kamarátom.”
Od nás to nemá – ja som najväčší výhadzovač… ale trošku mi pripomenula moju babku, ktorá vždy rozmýšľala, keď niekam išla, ktorú z tých 15 bonboniér v komore od koho dostala, aby náhodou nespravila faux pas a nevrátila dotyčným tú, čo jej darovali práve oni (len už expirovanú) :D.
Občas si nechávam deti doma zo škôlky. Po jednom, aby sme si užili pár hodín bez súrodencov.
“Vilko, tak čo by si chcel dneska robiť?”
“Nepôjdeme do mesta!”
Viki si vyberá z oka karpinu.
Vilko: “Viki, ochutnaj, ako chutí.”
Viki strčí karpinu do úst a hodnotí: “Hmmm, chrumkavá!”
Ešte raz Viki a Vilko:
Viki : “Pardón a vypadni odtiaľto!”
Vilko: “Enskjúz mí and go away!”