Tohtotýždňová štatistika je neúprosná – mínus tri zuby v dvoch ústach. Všetky mliečne našťastie.
Predchádzala tomu jedna nevinná preventívka u zubárky v Prahe, ktorá mi okrem iného oznámila, že si myslí, že naše najstaršie dieťa by malo čo najskôr začať nosiť strojček, lebo obrovské nové zuby v jej miniatúrnej čeľusti nemajú kam rásť. Ešte predtým by bolo vhodné vytrhnúť dva mliečne, aby sa pokriveným novým čo najskôr spravilo miesto. Dostala som kontakt na vynikajúcich pražských ortodontistov, ktorých som už nekontaktovala, lebo sme o pár dní neskôr odlietali. Stáli sme pred voľbou. Nechať to tak a poriešime o rok v známom prostredí v Prahe, tento prístup však naša zubárka neodporúčala. Alebo druhá (pre nás najmä finančne nevýhodnejšia) možnosť: nájsť si zubára v Singapure a pustiť sa do vyrovnávania chrupu našej ratolesti čo najskôr. Pozbierala som zopár kontaktov na špecialistov v centre mesta a zároveň plánovala transplantáciu a následný výhodný predaj niekoľkých vlastných orgánov, len aby dieťatko mohlo mať zuby ako zo žurnálu.
Čoraz častejšie sa mi stáva, že keď nechám veci chvíľu plynúť a neriešim s horúcou hlavou, riešenie príde samo. Tak tomu bolo aj teraz. Neplánovane som sa stretla s mamou Miškinej spolužiačky, ktorá nosí strojček a majú skvelého zubára! Presne v takýto scenár som dúfala. YES!
Vstupná prehliadka u doktora menom Terry Teo bola super. Lekár, ktorý vyzerá, že práve ukončil povinnú školskú dochádzku, nás privítal v ambulancii oblepenej nálepkami s priateľským úsmevom a v košeli s Mickey Mousom. Miške pozrel zuby, vysvetlil všetky úkony od A po Z tak, aby mu porozumela a mne dal odporúčanie, ktoré sa úplne zhodovalo s tým od našej dôveryhodnej pražskej zubárky. Návrh rozpočtu mi mierne vyrazil dych, ale moja oblička a všetky ostatné orgány zostanú nedotknuté 😀
Tento utorok nastal deň “T” – trhanie dvoch mliečnych trojok. Dopadlo to na výbornú. Venovali sme dostatok času domácej príprave a výberu plyšáka na mačkanie a túlenie. Doktor Mišku tentokrát privítal v outfite so Spidermanom, poukazoval jej všetky nástroje, vysvetlil, čo sa bude diať. Obdržala slnečné okuliare, v ktorých sa pri zákroku pozerá telka na strope a do trištvrte hodiny sme opúšťali ordináciu s rozmačkaným vankúšikom a dvoma zubmi v sáčku.
Téma zubov je u nás teraz veľmi aktuálna. Vilkovi prednedávnom vypadol prvý zub a včera sme vytrhli druhý. Cíti sa vďaka tomu ako lepší a dospelejší človek než Vikinka, ktorá je strašne nešťastná, že zatiaľ nie je bezzubka.
“Existuje zúbková víla? Ale musíš mi povedať pravdu.”
“Neexistuje.”
“Ale fakt. Neexistuje? Teraz mi povedz, ako to naozaj je.”
“No, veď ti to hovorím. Neexistuje. Vy si dávate zuby pod vankúš a chcete za ne dostať nejaký peniaz, tak ja vám ho tam dám, keď spíte.”
“Hm, a čo robíš s tými vytrhnutými zubami?”
Do rozhovoru sa zapojí Viki: “Zožerie ich ako tooth fairy (zúbková víla). Tataratatáááá!” Týmto vás už po niekoľkýkrát odkazujem na seriál Teen Titans Go, tentokrát na epizódu venovanú zúbkovej víle.
“Fuj! Nejem vaše zuby. Odkladám vám ich na pamiatku.”
“Okej, za 90 dolárov ti dám svoj zub na pamiatku. Ty mi dáš peniaze a môžeš si ten zub odložiť, aby si mi ho mohla ukázať, keď budem dospelý.”
“To by nešlo. 90 dolárov ti nedám ani náhodou.”
“Tak 9 dolárov?”
“Za minulý zub si dostal dva doláre a Miška tiež. Môžem ti dať dva doláre.”
“Ty si fakt odkladáš tie naše zuby? Kam ich dávaš? A kde mám ten prvý?”
“Nikde. Pamätáš, vyrobila som ti naň krabičku, do ktorej som zub dala a ty si ho niekam vysypal a už sme ho nenašli.”
Po pár minútach: “Mama, máš kovový dolár? Ja ti zaň dám svoj zub, aby si ho mohla odložiť na pamiatku.”
Mínus tri zuby a úspora rovných 89 dolárov. Som dobrá zúbková víla?
