Testovali sme miestne “vifonky”

Miška si pred týždňom vybrala v knižnici knihu nazvanú “Magic Ramen”, príbeh pána menom Momofuku Ando, vynálezcu instatnej rezancovej polievky ramen, ktorú sme v čase mojich štúdií poznali pod všeobecne známym názvom “vifonka”. Prihláste sa, kto ste na výške alebo po akomkoľvek fláme nejedli vifonky, langoše a tresku…

Toto! Pamätáte?
Continue reading “Testovali sme miestne “vifonky””

Horúčka dengue. Mám sa báť? Nemám sa báť?

Vlani, keď v susedskej skupine na Whatsappe pípla správa od susedky Dorothy o tom, že sú v našej rezidencii potvrdené dva prípady dengue a že aj kvôli tomu sú tu práve na námatkovej kontrole ľudia z NEA (The National Environment Agency – štátna agentúra pre životné prostredie), ma na minútku zamrazilo. Možno aj na trošku dlhšie, už sa presne nepamätám.

Continue reading “Horúčka dengue. Mám sa báť? Nemám sa báť?”

Detičky, srandičky

Po tom, čo som zistila, že jedna zo záložiek na Google Keep preteká mojimi chaotickými poznámkami, som sa rozhodla spríjemniť si deň srandičkami našich detičiek. Nerada by som totiž zabudla na všetky tie výbuchy smiechu, ktoré vďaka deťom z času na čas zažívame.

Miška sa na mňa jedného dňa celkom dlho zamyslene dívala a skonštatovala: “Mama, ty vyzeráš ako Ind.”
Úprimne, čakala som čokoľvek, ale toto ma fakt šokovalo: “Ja???”
“No áno, pretože máš to znamienko medzi obočím. Ale máš krátke vlasy, takže nie si úplne ako Ind. A máš ich oranžové, takže skoro vôbec nie si ako Ind. Ešte máš pehavú tvár, takže vlastne vôbec nevyzeráš ako Ind,” smeje sa.

Continue reading “Detičky, srandičky”

Polovičku máme za sebou

Som teraz hlavne v offlajne, stretávame sa s ľuďmi zoči voči, objavujeme staré aj nové miesta, konzumujeme české, moravské aj slovenské špeciality na kilá a litre. Popri tom šokovane zisťujem, že prvé tri týždne našej dovolenky ubehli ako voda a my sme toho zažili toľko, že musím loviť z pamäti, čo, kedy, kde a s kým…

Keramické trhy v Pezinku
Continue reading “Polovičku máme za sebou”

Babičke

V nedeľu ráno našli deti na zemi kúsok od našich vchodových dverí odpočívať nášho obľúbeného motýľa Lišaja oleandrového. Najprv si mysleli, že je mŕtvy, ale nebol, len si našiel na svoj denný spánok dosť blbé miesto. Občas k nám takto lišaj zavíta a ja si jeho prítomnosť vysvetľujem po svojom. Vlastne sa tu zjaví väčšinou, keď niečo riešim. Ako keby mi priletel povedať, že všetko je v poriadku.

Continue reading “Babičke”

Zbaľ sa a vypadni!

Nieeee! Nerozvádzame sa. Juraj ma nevyhodil z domu. Ani ja jeho.

Za pätnásť rokov som sa sťahovala šesťkrát. Nemachrujem. Viem, že mnohí ľudia sa sťahujú každú chvíľu a nemajú s tým najmenší problém. Ja som si prednedávnom pri upratovaní s úsmevom zaspomínala, ako tie jednotlivé sťahovania prebiehali. No, čoraz lepšie a lepšie…

Continue reading “Zbaľ sa a vypadni!”

Give It 2 Me!

Teraz som mala zopár dlhých týždňov obdobie útlmu, nespokojnosti, frustrácie, nevyrovnanosti, neproduktivity, všetkého toho, čo vlastne nič závažného nie je a s ničím konkrétnym to nesúvisí, ale nie je to veľmi príjemné a ťažko sa hľadá cesta von. Dnes som si po veľmi dlhej dobe pustila sama doma hudbu a je to tu. Ja žijem! Radujem sa! Tancujem! Smejem sa! Aj plačem! Len tak sama doma s pustenou hudbou.

Continue reading “Give It 2 Me!”