
Naše dvojičky Vikinka a Vilko pred mesiacom oslávili svoje šieste narodeniny. Na niekoľko etáp, najprv o deň skôr v škôlke, potom symbolicky na Taiwane a ešte raz poriadne, s kamošmi a tortami o dva týždne neskôr.
Continue reading “Šesť plus šesť”…s hordou na cestách
Naše dvojičky Vikinka a Vilko pred mesiacom oslávili svoje šieste narodeniny. Na niekoľko etáp, najprv o deň skôr v škôlke, potom symbolicky na Taiwane a ešte raz poriadne, s kamošmi a tortami o dva týždne neskôr.
Continue reading “Šesť plus šesť”Deň 7
Po výdatných raňajkách doplnených o dvojitú porciu kinedrylu sme nabalili auto a blicí pytlíčky a vyrazili na cestu naprieč národným parkom Taroko. Tipujem, že za jeden deň sme tu prešli viac serpentín než za niekoľko minulých životov dohromady. Už sme sa naučili, že časový odhad 160km za štyri a pol hodiny nemusí znamenať, že v danej krajine sú vozovky v dezolátnom stave. Na Taiwane je to práve naopak.
Prebookovanie letenky sa podarilo. Vo štvrtok piateho septembra po piatej ráno sme rozospatí podupkávali v garáži a čakali na taxík. A zhruba o sedem hodín neskôr nám kamarát majiteľa bytu, ktorý sme si prenajali cez airbnb.com, po niekoľkých urgenciách konečne odomykal byt v centre Taipei.
Našej ceste na Taiwan predchádzalo dôkladné plánovanie, napokon ako vždy. Na jesenné prázdniny začiatkom septembra som mala v merku dve destinácie. Yogyakartu a jej okolie na neďalekom ostrove Jáva v Indonézii. Oblasť preslávenú starobylými chrámami a dokonalými výhľadmi z okolitých aktívnych sopiek, na ktoré však treba predtým vyšľapať, a tým riskovať nespokojnosť a dlhodobú nepriazeň celej rodiny. Alebo Taiwan, idylickú zelenú prírodu, čajové plantáže, hory a lesy, jednoduché túry a odpočinok. Vyhrala druhá možnosť a keď som pred dvoma mesiacmi kupovala letenky, ešte som netušila, ako dobre som sa rozhodla. Na okolitých ostrovoch Borneo a Sumatra totiž práve teraz vypaľujú pralesy na plochách v súčte väčších, než je plocha Singapuru a v Singapure, Malajzii, južnom Thajsku a ktovie kde ešte sa momentálne kvôli tomu nedá normálne existovať, kvalita ovzdušia je mizerná, viditeľnosť zlá, pobyt vonku sa neodporúča, keď tak len v maskách. Dovolenkou na Jáve by sme sa ocitli takmer priamo v epicentre tejto každoročne sa opakujúcej ekologickej katastrofy, ktorá tohto roku dosahuje gigantických rozmerov.
Continue reading “Taiwan – zo zákulisia jedného plánovania”Miška si pred týždňom vybrala v knižnici knihu nazvanú “Magic Ramen”, príbeh pána menom Momofuku Ando, vynálezcu instatnej rezancovej polievky ramen, ktorú sme v čase mojich štúdií poznali pod všeobecne známym názvom “vifonka”. Prihláste sa, kto ste na výške alebo po akomkoľvek fláme nejedli vifonky, langoše a tresku…
Tohtotýždňová štatistika je neúprosná – mínus tri zuby v dvoch ústach. Všetky mliečne našťastie.
Continue reading “A je to vonku: zúbková víla neexistuje!”Vlani, keď v susedskej skupine na Whatsappe pípla správa od susedky Dorothy o tom, že sú v našej rezidencii potvrdené dva prípady dengue a že aj kvôli tomu sú tu práve na námatkovej kontrole ľudia z NEA (The National Environment Agency – štátna agentúra pre životné prostredie), ma na minútku zamrazilo. Možno aj na trošku dlhšie, už sa presne nepamätám.
Continue reading “Horúčka dengue. Mám sa báť? Nemám sa báť?”Po tom, čo som zistila, že jedna zo záložiek na Google Keep preteká mojimi chaotickými poznámkami, som sa rozhodla spríjemniť si deň srandičkami našich detičiek. Nerada by som totiž zabudla na všetky tie výbuchy smiechu, ktoré vďaka deťom z času na čas zažívame.
Miška sa na mňa jedného dňa celkom dlho zamyslene dívala a skonštatovala: “Mama, ty vyzeráš ako Ind.”
Úprimne, čakala som čokoľvek, ale toto ma fakt šokovalo: “Ja???”
“No áno, pretože máš to znamienko medzi obočím. Ale máš krátke vlasy, takže nie si úplne ako Ind. A máš ich oranžové, takže skoro vôbec nie si ako Ind. Ešte máš pehavú tvár, takže vlastne vôbec nevyzeráš ako Ind,” smeje sa.
Som teraz hlavne v offlajne, stretávame sa s ľuďmi zoči voči, objavujeme staré aj nové miesta, konzumujeme české, moravské aj slovenské špeciality na kilá a litre. Popri tom šokovane zisťujem, že prvé tri týždne našej dovolenky ubehli ako voda a my sme toho zažili toľko, že musím loviť z pamäti, čo, kedy, kde a s kým…
Nezmokli sme, už sme tu! Zato sme skoro zmrzli! Po roku a pol sme dorazili domov na prázdniny.