Juraj mi hovoril, že začínam byť príšerne monotématická a že by som to s tými vzdelávacími témami nemala príliš preháňať. Tak sa s vami podelím o to, ako sme strávili veľkonočné sviatky v neďalekom tropickom raji…
Ja, so svojou túžbou poznávať a mať veci zorganizované, som krátko potom, čo sme sa do Singapuru nasťahovali, rezervovala predĺžený víkend na neďalekom indonézskom ostrove Bintan. Ostrov je tu, čo by kameňom dohodil – trajektom sa tam človek dostane za hodinu až dve. Zapáčil sa nám nekomerčne a prírodne vyzerajúci rezort, v ktorom pred časom strávili víkend naši susedia a boli spokojní. Rezort sa volá Mutiara Beach Resort, je situovaný v severovýchodnej časti ostrova a pred necelými 15 rokmi ho založil istý Švajčiar Marc. Komunikácia pred príchodom vrátane zabezpečenia taxíka z prístavu bola bezchybná.
Cestovateľ, ktorý by nebodaj svoje putovanie po Ázii začal v Singapure a pokračoval by do okolitých krajín, by zrejme ihneď po vylodení v hlavnom meste Tanjung Pinang dostal kultúrny šok. Všadeprítomní dosť otravní taxikári bojujúci o zákazníka, neupravené stavby, na pohľad dezorganizovaná doprava. Úplne iný svet než v sterilnom čistučkom Singapure. My už sme v Thajsku videli kadečo, tak sme boli úplne v pohode 🙂
Rezort bol presne podľa sľubov krásny – niekoľko málo domčekov upletených z ratanu na veľkom priestranstve, veľkoryso zatienenom kokosovými palmami a dospelými stromami, s udržiavanou zeleňou. Naše deti sa do chatky na zaľúbili na prvý pohľad. Hneď pri schodoch ich zaujala veľká nádoba s vodou s naberačkou z kokosovej škrupiny, aby si človek mohol po príchode z pláže opláchnuť nohy. Našu chatku, neplánovanú na taký počet nocľažníkov, zapĺňali len postele – vyvýšené dvojlôžko a tri matrace položené na opačnej strane chatky – všetky zakryté moskytiérami. Deti do svojich postieľok okamžite vhupli, odložili si tam čelovky, aby si v noci mali čím svietiť a vybrali sme sa na prieskum terénu. Sociálne zariadenie má každá chatka vlastné, niektoré v rámci chaty, ale väčšina vedľa nej – murovanú kúpeľňu s umývadlom, záchodom a sprchou so studenou vodou.
Reštaurácia (rozumej stolčeky pod pergolou), kde sa odohráva celý spoločenský život od raňajok po večerné popíjanie, je vzdialená doslova pár krokov odvšadiaľ a okrem tradičných jedál ponúka pizzu upečenú v tradičnej peci (veľmi priemernej kvality), nealko nápoje a pivo za rozumné ceny. Natoľko rozumné, aby sme sa na každé jedlo nemuseli vybrať túlať po okolitých dedinách a rozmýšľať, kde sa najeme.
Pláž bola na prvý dojem príjemná, krásne vyčistená, s jemným pieskom a vodou, ktorá zdiaľky vyzerala blankytne modrá, zblízka to už bolo menej idylické. Pre istotu sme sa natreli repelentom hneď, ako sme opustili chatku, lebo sme vedeli, že je všade dosť komárov a na pláži po zotmení môžu útočiť malé mušky, ktoré vraj nepríjemne štípu (sandflies). To sme netušili, že nám ani repelent nepomôže! A že mušky útočia v ktorúkoľvek dennú dobu. Juraj si za prvé popoludnie pri mori odniesol kompletne doštípaný chrbát a ja niekoľko desiatok štípancov na nohách. Našťastie deti, ktoré sa paradoxne najviac hrali na piesku, boli úplne bez ujmy.
Nocľah v chatke voľne prístupnej kadejakému hmyzu bol napriek očakávaniam veľmi príjemný. Keďže sme zaspávali s deťmi, uprostred noci som sa pravidelne budila, dokonca som sa nebála vyjsť sama na záchod a len tak som počúvala more, cvrlikanie cvrčkov, šušťanie listov a občasné štekanie psov na opice. Deti každú noc spali ako dudci až do rána.
Z rezortu sme nevytiahli päty – jedno daždivé dopoludnie sme strávili hraním spoločenských hier v reštike a popíjaním kokosovej vody z čerstvo natrhaných kokosov. Hrali sme badminton v tieni stromov, keď bolo priteplo na to, aby sme boli pri mori. Párkrát sme si požičali stand-up paddle a vyrazili na hodinku na more. Inak sme len tak odpočívali, stavali hrady z piesku, skákali do vĺn a hrali sa v mori.
Registrovali sme všadeprítomné zalaminované kartičky s upozornením, že sa na pláži môžu vyskytnúť ropné škvrny, ktoré ale idú dobre vyčistiť iným ropným produktom – Johnsons Baby olejčekom, dostupným všade v rezorte. Prvé dva dni sme znečistenie takmer nezaznamenali, ale na tretí deň sme si z pláže všetci odnášali doslova čierne ropné podrážky na nohách, ktoré sme najskôr museli oškrabať mušľami, aby vôbec tým olejom išli dať dole. O tom, že sme mali fľakaté všetky tričká s UV filtrom a plavky, ani nehovorím.
A tie kvantá plastov, ktoré sme denne videli vyplavené na na plážach, ma úprimne šokovali. Lepšiu lekciu o dôležitosti recyklácie a ochrany prírody naše deti ani nemohli dostať. Fotodokumentáciu neposkytneme. Nemala som chuť chodiť si do chatky po foťák či telefón len preto, aby som si fotila bordel.
Úplne úprimne, po dvoch dňoch sme zvažovali, že to zabalíme a poberieme sa domov. Juraja bolel doštípaný chrbát, neustále sa škrabal, moje štípance začínali byť tiež pekne nepríjemné a do toho tá ropná katastrofa… ale deťom sa páčilo. Čo páčilo, boli nadšené! Prechádzali sa po rezorte, hľadali nové chrobáčiky a rastliny, zbierali listy a parádne sa hrali. Tak sme teda zostali a napriek početným nepríjemnostiam sme si náš veľkonočný pobyt v “raji” užili.
Prekvapilo ma, že život v rezorte sa odohráva offline. Na recepcii nájdete telefón a kalkulačku. Online komunikáciu a rezervačný systém zjavne spravuje sám Marc. Ostatné, vrátane podrobného vyúčtovania, obdržíte na niekoľkostranovej ručne napísanej faktúre.
A ako cestovateľov rozmaznaných pohodlím Schengenu nás nepríjemne zaskočili nekonečné rady na pasovú kontrolu na výstupe i na vstupe do Singapuru!
Ak by som náš pobyt mala vyhodnotiť heslovite, vyzeralo by hodnotenie takto:
Výhody:
– dostupnosť
– príjemný naturálny rezort
– veľmi ochotný a spokojne vyzerajúci personál
– výborný prístup majiteľa aj na spätnú väzbu po dovolenke
– jedlo rozumnej kvality, aj keď po tých štyroch dňoch sme začínali mať indonézskych špecialít, pizze a palaciniek plné zuby 🙂
– možnosť požičania športovej výbavy – od SUP surfov, cez kajaky, petangové gule a podobne
Nevýhody:
– sandflies na pláži (hoci je pravidelne čistená a udržiavaná) – štípance nemáme ani po dvoch týždňoch zahojené!
– veľmi znečistené more nákladnými loďami plaviacimi sa do Singapuru a plastmi
– absolútne nezaujímavé pamiatky a “zaujímavosti”, kvôli ktorým by sa oplatilo vyraziť kamkoľvek mimo rezort
– celkový dojem, že ostrov Bintan je len predražená turistická pasca na bohatých ľudí zo Singapuru.
Takže za nás – na Bintan raz stačilo!
V podaní našich detí
Viki na pláži: “Mama, podívaj sa, v tomto jazierku žijú krabi samci aj samice.”
Ja: “Ako rozoznáš samcov od samíc?”
Viki: “No predsa tak, že sa podívam. Samice majú ružové ulity.”
Miška zvoláva rodinu na badminton: “Zoberte si všetci parkety a poďme hrať!”
Vilko je badmintonový nadšenec: “Tata, poď si so mnou zahrať pingpong, ja už mám parketu pripravenú.”