Na Langkawi sme sa vybrali z prozaického dôvodu. Pôvodne sme mali naplánovanú dovolenku na ostrove Tioman na juhovýchode Malajzie. Okrem príjemného pobytu v krásnom prostredí sme chceli podporiť dobrovoľníkov, ktorí sa starajú o ohrozené morské korytnačky. Korytnačie mláďatká sa mali práve v čase našej dovolenky liahnuť, tak sme sa tešili, že sa za ten týždeň o korytnačkách čo to naučíme. Zvažovali sme vlastne, že by sme sa ubytovali priamo v ich centre a zapojili sa do dobrovoľníckych aktivít. Ale.. Dovolenku som zrušila ihneď, ako sme sa vrátili z neďalekého Bintanu neskutočne doštípaní od sandflies, hnusných malých mušiek žijúcich v piesku, a ja som si na Tripadvisore prečítala, že na Tiomane to nebude lepšie. Keďže sa nám štípance hojili asi mesiac a máme všetci plné nohy jaziev po tom, ako sme sa niekoľko týždňov donekonečna škrabali, dovolenku v spoločnosti týchto potvor sme okamžite zavrhli. No a turistami ospevovaný ostrov Langkawi sa naskytol ako vhodná náhrada. Zo Singapuru sa tam človek lietadlom dostane za hodinu a pol, Airasia mala práve akciu na letenky, tak sme neváhali :D. Joj a nový poznatok pre nás: Langkawi nie je jeden ostrov, je to súostrovie celkom 104 ostrovov a nachádza sa v Andamanskom mori tesne pri hranici s Thajskom.
Radi utekáme z veľkomesta do prírody a ubytovanie tomu prispôsobujeme. Bazén máme doma k dispozícii nonstop a na dovolenke pri mori chceme byť pri mori. Miest, kde sa človek môže na Langkawi ubytovať, je neúrekom, len je treba si správne vybrať. My sme si našli malý rodinný rezortík s chatkami, z ktorých vyjdete takmer priamo do mora. Je situovaný na severe ostrova, kúsok od známej malebnej pláže Tanjung Rhu.
Rezort pozostáva z 19 murovaných domčekov, každý z nich je štvorlôžkový, priestorovo veľkorysý, jednoducho a účelne zariadený. Majitelia začínali zhruba pred 15 rokmi s pár domčekmi a postupne rezort budujú až doteraz. Väčšina starších chatiek je umiestnená priamo pod košatými stromami, takže naozaj nehrozí, že by ste sa neustále grilovali na slnku. A krásnu čistú pláž s výhľadom na blízke ostrovy, Thajsko a bohužiaľ aj neďalekú cementáreň sme mali takmer iba pre seba. Majitelia príjemnú panorámu svojho rezortíku po svojom doladili grandióznou (zatiaľ nedokončenou) stavbou z holého betónu, na prízemí ktorej sú spoločné priestory (tie sú fajn) a nad nimi sa do výšky týčia ešte dve ďalšie poschodia ich vlastného bývania. Bohužiaľ celá budova pôsobí vedľa tých sympatických nízkych domčekoch ako päsť na oko.
Pani domáca, staršia pani, ktorá toho veľa nenarozprávala a väčšinu času pobehovala po dvore v zástere, je zjavne milovníčka zvierat. Ich fenka mala práve mladé, tak sa naše deti každé ráno mohli pohrať so šiestimi zlatými šteniatkami.
Okrem toho v záhrade vo veľkej klietke prebývali dva papagáje, z toho jeden veľmi spoločenský. Zakaždým, keď nás videl prichádzať, už sa šteloval do výšky mojich či detských očí, pokrikoval na nás “hello” a sem tam aj niečo po malajsky. Získal si nás hneď a chodili sme si s ním pokecať pravidelne. A deti sa s ním kamarátsky delili o svoj prídel vitamínov :D.
Jediná výtka k pobytu by smerovala k jednoduchým raňajkám, ktoré pozostávali z toastového chleba, arašidového masla, džemu, ovocia a vajíčok. Počítali sme s tým, že ráno budeme skôr chodiť do priľahlého okolia, ale keďže sme dovolenkovali mimo sezónu a navyše v čase ramadánu, všetko naokolo bolo pozatvárané a pôsobilo opusteným dojmom. Takže namiesto permanentného skúšania miestnych raňajkových špecialít sme boli neplánovane odkázaní na toastový chlieb náš každodenný…
Čo sa ostatného jedla týka, tak sme nadmieru spokojní. Párkrát sme si pochutnali na rybích špecialitách u susedov v Scarborough Fish and Chips, vyskúšali sme malajzijsko-thajské špeciality v pár minút vzdialenej reštaurácii Martini. Nenechajte sa zmiasť názvom, martini vám tam nikto nenaleje. Moslimskí majitelia ponúkajú len vodu a presladené nealko nápoje. Okrem toho sme si kupovali aj pochúťky na miestnom trhu, kam sa každý deň chodili pred zotmením zásobiť na nočné hodovanie miestni.
Druhý deň po príchode sme sa vybrali na výlet motorovým člnom do magrovového pralesa. Nadšení turisti hovoria, že na tento výlet fakt treba ísť a my súhlasíme!
Výlet začal kŕmením rýb na rybej farme (deti boli nadšené, my menej), pokračovali sme malebnými zátokami, v ktorých sme pozorovali kŕmenie orlov, kŕmenie drzých makakov sme na vlastnú žiadosť vynechali, zastavili sme sa pri Krokodílej jaskyni, do ktorej sa kvôli prílivu nedalo vojsť a na pešo sme si pozreli Netopieriu jaskyňu.
Kapitán nás mimo plánu zaviezol aj do zátoky plnej delfínov – mnohí z nich plávali len pár metrov od nás! Užili sme si chvíľu kúpania na opustenej pláži jedného z malých ostrovčekov a po troch hodinách plných zážitkov nás kapitán nadšených vysadil na pláži Tanjung Rhu, kde náš výlet začínal. Pláž je vychytená pre svoju krištáľovo čistú vodu a nádhernú panorámu. My sme boli na výlete po prepršanej noci, takže voda bola zakalená a navyše cedule na pláži upozorňovali na zákaz plávania kvôli silným spodným prúdom. Tak sme sa pokochali a odobrali sa na našu pláž s obdobným úchvatným výhľadom…
Liza z recepcie, fanynka Hard Rock Café, nám ochotne zariadila úplne všetko. Vrátane požičania auta. Za prenájom auta však chcela ňou odporúčaná požičovňa toľko, koľko by sme dali za poldenný prenájom taxíka aj s vlastným šoférom. Požiadala som ju teda, nech nám pohľadá niečo za rozumnejšiu cenu, ktorú som po prieskume medzi známymi a na internete stanovila na cca 30 SGD za deň. O pár minút mi nadšene prišla oznámiť, že auto bude, dokonca za 20 SGD, pokiaľ nám nevadí manuálna prevodovka. No a keďže som nešoférovala ja, tak nevadila a nič viac sme o aute nezisťovali. Na druhý deň si odpísala číslo Jurajovho vodičáku, nikto nič nepodpisoval a tradáááá, slávnostne nám odovzdala kľúče od nášho tátoša – obúchaného autíčka veľkosti fazuľky miestnej značky Perodua (musela som googliť!) so 165 000 km na tachometri… Tak sme sa schuti zasmiali, naložili sme deti a vyrazili sme na výlet. Len sme si ho zabudli odfotiť!
Destinácia – najvychytenejšia atrakcia ostrova – Sky Bridge. Je dlhý 125 metrov a svoje meno dostal preto, že visí 100 metrov nad úrovňou zeme a je zavesený na jedinom obrovskom pylóne. Dostať sa naň dá kabínkovou lanovkou známou ako Langkawi Cable Car.
Lanovka spája tri stanice, na strednej a najvyššej je niekoľko vyhliadok, kde sa človek môže kochať krásnym výhľadom na všetky svetové strany. Úžasné je to tam. Z najvyššej stanice na most sa dá dostať buď ďalšou mini zubačkou, alebo treba zdolať cca 300 schodov v príjemnom tieni stromov. My sme išli pešo. Na rozhľadniach a moste sme strávili dosť času, ani nevieme koľko, proste sme sa nevedeli vynadívať. Odišli sme, až keď boli deti naštvané, že ich to fakt už nebaví!
Po úspešnom zostupe sme sa občerstvili a vybrali sme sa schladiť do vodopádu Seven Wells, ktorý bol od spodnej stanice lanovky vzdialený asi len kilometer. Nemali sme v pláne žiadny výšľap. Ani krok navyše sme nechceli spraviť. Len sme sa prezliekli do plaviek a zvalili do studenej vody v najbližšom jazierku. Neskutočne som si užila ten pocit sviežosti, keď som sa celá ponorila do chladnej vody a do horúčavou vyčerpaného tela vstúpila nová vlna energie. Najkrajšie zavŕšenie dňa.
Deň číslo štyri – výlet na krokodíliu farmu Crocodile Adventureland. Pre dospelých program maximálne na polhodinu, deti to bavilo skoro tri hodiny. Pozreli sme si zblízka mnohé druhy krokodílov, deti mohli hádzať granule tým najmenším a pozorovať spoza mreží ich lovecké inštinkty. Počkali sme si na kŕmenie veľkých krokodílov v preplnenom rybníku (ospravedlňujem sa za použitie nevhodného termínu, ale lepší ma nenapadá – rybník je chovné miesto pre ryby a chovné miesto pre krokodíly sa teda volá ako?), ktoré spočívalo v tom, že zamestnanec z bezpečnej vzdialenosti nahádzal zopár kúskov kureniec najbližšiemu zvieraťu z nádrže zaplnenej 150 krokodílmi a bolo po show.
Deti sa zaujímali úplne o všetko, tak sme si pomalým tempom prešli celý areál, prečítali zaujímavosti a pobrali sme sa ďalej. Krokodílie sušené mäso ani žiadne krokodílie produkty z darčekového obchodu sme si nekúpili. Poobedie sme strávili na nádhernej, takmer ľudoprázdnej pláži Pasir Tengkorak s jemným bielym pieskom, čistou vodou a výhľadom na thajský ostrov Tarutao.
Živiteľ si na chvíľu odbehol a vrátil sa s dvoma čerstvo odseknutými kokosmi, ktoré za pomoci primitívnych nástrojov (kameňa a vlastnej hlavy) otvoril, aby nakŕmil početnú rodinu. Tu som si opäť uvedomila, že s Jurajom by som sa nebála ani stroskotať na pustom ostrove, len museli by na ňom rásť kokosy :D. Idylu nám s blížiacim sa večerom prekazila Miška, ktorá sa znenazdajky prestala hrať a s krikom za nami pribehla, že máme všetci okamžite utekať preč, lebo sú tam sandflies. Do 5 minút sme boli preč, ale aj tak sme im, potvorám, úplne neunikli.
Keďže nás požičanie auta nestálo takmer nič, nechali sme si ho aj na posledný deň – ešte sme si chceli pozrieť ryžové polia a najznámejšiu pláž ostrova Pantai Cenang. Cestou sme sa zastavili po suveníry Langkawi Craft Centre. Áno, kupovali sme aj pohľadnice a známky, už ich máme napísané a nakreslené a známky nalepené. Teraz už len skočím na poštu, dolepím singapurské známky a rodina tešte sa, onedlho si naše srdečné pozdravy môžete prečítať! No, polia sme videli z diaľky z auta a po vstupe na preslávenú pláž sme zostali na rozpakoch. Nepáčilo sa nám tam – nikde okrem rezortov ani kúsok tieňa a upiecť sme sa nechceli. Miškinu ponuku na tandemový parasailing som zbabelo odmietla a všetci sme sa jednohlasne zhodli na tom, že ideme na pláž domov.
Tam sme si užili krásne popoludnie, až kým nás nevyhnala búrka. Večer sme si dali poslednú večeru z trhu, pobalili sme tašky a v sobotu ráno sme sa pobrali domov.
Na záver: keď sa budeme chcieť len tak pár dní vyvaliť na pláži a nerobiť vôbec nič, pôjdeme sem!
A čo na to deti?
Vilko na výlete motorovým člnom:
Mama, kedy už tam budeme?
Kde?
No na tom výlete.
Už tam sme, toto je náš výlet.
Toto je ten výlet? Veď toto je loď!
A ešte raz Vilko: Toto sú normálni delfíni alebo elektrickí? 😀
Večeriame, keď sa spustila hudba a zvolávanie na modlitbu z neďalekej mešity.
Miška je nadšená: Jéééj, to je super, že nám k večeri púšťajú aj pesničky!
Vikinka je majsterka vo vymýšľaní novotvarov. Napríklad: Mama, ja vidím, že máš pod pazuchou tú bielu podpazušku (deodorant), čo si dávaš, aby si nesmrdela.
