Len čo sme sa vrátili z Bornea, začali sme si všímať, že na tráve pozdĺž chodníkov občas pribúdajú kôpky popola, zvláštne vyzerajúce sušienky a obrovské oranžové muffiny, fľašky s vodou, či rôznymi malinovkami, niekde dokonca plechovky s pivom a krabičky od cigariet. K tomu spálené vonné tyčinky a sem tam aj kôpky kadejakých papierikov.
Toto som zistila: siedmy lunárny mesiac čínskeho kalendára je časom, kedy sa podľa čínskych tradícií otvárajú brány neba aj pekla a duše zosnulých tento mesiac chodia navštevovať svojich zatiaľ ešte stále živých príbuzných. Tento rok sa návštevy konali v období od 9. augusta do minulej nedele 9. septembra.
Žijúci príbuzní veria, že je ich povinnosťou postarať sa o to, aby sa duchovia ich mŕtvych blízkych mali aj na druhom svete čo najlepšie. V praxi to vyzerá tak, že v každom supermarkete v tomto období dostanete kúpiť najrôznejšie balíčky v hodnote od pár dolárov až po zhruba 50 dolárov, ktoré obsahujú napodobeniny sladkostí, vonné tyčinky, papieriky s obrázkami bankoviek a rôznych predmetov, ktoré by duchovia mohli na onom svete potrebovať. Môžu to byť kľudne drahé autá, počítače, hodinky alebo šperky, skrátka čokoľvek z materiálneho sveta.
Obety potom prinášajú na voľných priestranstvách, kde často stavajú malé oltáre, modlia sa a pália tie papieriky. Na sídliskách bývajú na tieto účely postavené také jednoduché plechové kotly, asi aby nebol všade navôkol spálený trávnik a zamedzilo sa riziku požiaru. Podaktorí ich však využívajú len neradi, majú strach že by sa ich obety mohli pomiešať s obetami iných, a to zjavne neveští nič dobrého. V mnohých domácnostiach vraj v tomto čase duchom vyčleňujú aj miesta pri stole, prestierajú pre nich a varia im obľúbené, najmä vegetariánske jedlá, hovorí internetový zdroj.
Živí sa snažia nezanedbať ani duchovné potreby duchov – medzi blokmi panelákov je možné v tomto období zazrieť šiatre, v ktorých prebiehajú najrôznejšie predstavenia. Pozrieť sa môže prísť ktokoľvek, ale platí tu nepísané pravidlo: prvý rad stoličiek je vždy vyčlenený pre duchov.
A teraz prichádza tá horšia časť. Okrem pozitívne naladených nehmotných návštevníkov sa tu počas mesiaca duchov vyskytujú aj duchovia, ktorí prišli škodiť. Pre niektorých je preto nemysliteľné sa v tomto období sobášiť, či uzatvárať akékoľvek dôležité obchodné transakcie, akými je napríklad kúpa auta, prenájom či nebodaj predaj bytu.
Na vlastnej koži si nepriaznivú situáciu na realitnom trhu zakúsila kamarátka Magda, ktorej práve v auguste skončila nájomná zmluva a nie a nie nájsť nový byt. Nezostalo im teda nič iné, než zostať v pôvodnom byte o mesiac dlhšie a dúfať, že počínajúc týmto týždňom sa realitný biznis vymaní z područia zlých duchov a oni si nájdu bývanie snov…
Keď sme sa na gymnastike, kam obe vodíme deti, o tejto tradícii rozprávali s ďalšou maminou Shaan, Singapurčankou iného než čínskeho pôvodu, tá potvrdila, že poverčivý je tu kadekto bez ohľadu na dosiahnuté vzdelanie, tituly, a životné či pracovné skúsenosti v zahraničí. Vraj je tu celkom bežnou praxou, že si od uchádzača o zamestnanie na pohovore vypýtajú znamenie čínskeho horoskopu. No a prijmú ho až vtedy, ak okrem skvelého životopisu a ešte lepších dojmov na pohovore aj horoskop potvrdí, že práve on je ten najlepší kandidát na danú pozíciu.
S poverčivosťou má celkom čerstvé skúsenosti aj susedka Dorothy. Už pár mesiacov sa pravidelne sťažovala, že sa každú noc niekoľkokrát budia na akési dunenie – majú pocit, ako keby im priamo nad hlavou niekto búšil do obrovského gongu, od ktorého sa doslova otriasajú steny ich spálne. Do toho im nejaký dobrák sem tam zašiel pred vchodové dvere poškriabať detský bicykel a párkrát zazrela na ich poschodí nejakého človeka v šiltovke, ako chvatne odchádza požiarnym schodiskom. Po tom, čo žiadne technické nedostatky v ich dome nezistili, jej z manažmentu povedali, že sa na nich bol opakovane sťažovať sused z bytu pod nimi, lebo údajne šíria do jeho bytu negatívne vibrácie. Manažment ani strážnici sa k činu nemali, tak na suseda sami nastražili dve kamery a ukázalo sa, že dunenie pochádza práve z bytu o poschodie nižšie – pán sa každú noc do pol pása vysúkal z kúpeľňového okna a obrovským kladivom búšil na vonkajšiu stenu ich spálne. Dorothy celý prípad nahlásia majiteľovi bytu a polícii a dotyčný podnájomník už býva niekde inde, kde má hádam väčšie šťastie na susedov a nebude musieť opäť vziať spravodlivosť do vlastných rúk. A Dorothy už zasa pokojne spáva :D.
My sa tu s Jurajom práve zamýšľame nad tým, aké povery poznáme a sme na tom celkom biedne. Vybavujeme si len, že ľudia sa chránia proti urieknutiu nosením červenej stužky. A rozbité zrkadlo, ktoré prináša sedem rokov nešťastia. Alebo čierna mačka prebehnuvšia cez cestu (najmä v piatok trinásteho) tiež znamená dosť veľkú smolu… A čo napríklad taká kapria šupina v peňaženke? Či varenie šošovice na nový rok, aby bol hojný? To je tradícia alebo povera? Kde je vlastne hranica medzi tradíciami a poverami?
Ako to máte s poverami vy?